S akadémie vybehlo 12 ročné dievčatko s úsmevom a mierilo domov. Keď už bola v polke cesty tak pocítila nepríjemný pocit. Cez srdce jej prešiel ostrý a chladný šíp ktorý na ňu niekto zozadu vystrelil. Jej telo dopadlo na zem a opustili ju všetky sili. Počula kroky...kroky toho kto ju zranil. Osoba si pred ňu čupla a posmešne sa jej smiala. Potom sa zdvihla a odyšla. Zotmelo sa a začalo byť zima. Bolo tesne pred búrkou. Spustil sa hustý dážď a na telo dievčaťa udierali kvapky vody. Postupne sa jej zatvárali oči až ich nakoniec zavrela. Jej posledný pocit nebol chlad ani ako jej kvapky udierali do tela ale strach... Viete si to predstaviť? Ja áno...

je to moc smutne....ale! je ta nadherne napisane...n_n mas talentiiik