Ako Jarný Puk 3.časť
Takto premýšľal ale začala sa preberať. V tú chvíľu na seba len pozerali a pozerali by sa na seba aj večnosť keby Kakashiho nevyrušila bolesť od toho že dlho používal sharingan. ,,Kakashi!" ,,To nič budem v poriadku." upokojoval ma Kakashi aj keď to neznelo presvedčivo. V tom okolo mojej tváre zasvišťali dva kunaje a bolo okolo nás asi tak 20 nepriateľov. Ten posledný nám dal zabrať ale nakoniec sme ho porazili. Spolupráca nám išla veľmi dobre aj keď toto si práve Kakashi pripustiť nechcel. ,,Kakashi ty krvácaš?!" ,,Je to len škrab..." a zhrútil sa. Zastavila som mu krvácanie a dala obvezi a len tak pri ňom sedela až do rána. Oči som ani na chvíľu nezatvorila. Ráno sa zobudil ale nevedel sa ešte pohnúť. Začala som plakať aj keď som pred ním nechcela. ,,Čo to robíš, toto predsa shinobi nerobí!" ,,Máš pravdu." A s týmito slovami som utiekla do lesa. ,,Počkaj ja som to tak nemyslel!" chcel ísť za mnou ale zranenie mu to nedovolilo a len sledoval ako mu miznem z dohľadu. Čo som to len urobil...veď som mohol tušiť že takto zareaguje. Kakashi sa takto mučil myšlienkami ale všimol si že jej vypadol nejaký list. Kakashi čítal: ,,Ľutujeme že vám to musíme oznámiť ale vaši rodičia 22.4. pri prepadnutí vesnice Lata neprežili. Pohreb a prednesenie poslednej vôle sa bude konať 1.5. Želáme úprimnú sústrasť." Kakashi si uvedomil že dnes je 28.4. a vedel že by si celý svoj život vyčítal keby kvôli nemu Yuko nestihla pohreb rodičov ktorý boli jej jediný žijúci príbuzný...
Kvôli zraneniu sa Kakashi nepohyboval veľmi rýchlo. Ja som bežala preč potom zase k nemu späť. Proste som bola ako splašená srnka. Nakoniec som sa rozhodla vrátiť k nemu. S plačom som sa mu vrhla do náručia až spadol späť na zem. Obaja sme sa červenali a ja som mu dala dole masku a než stihol niečo povedať moje pery sa ocitli na jeho. Bol to prvý dlhý bozk. Hneď na to nasledoval ďalší ale kratší. Keď som si to uvedomila tak som sa od neho odtrhla, ako som sedela tak som sa mu otočila chrbtom a rukami si zakryla ústa. Kakashi si dal späť masku a bez slova vyrazili späť do Konohi. Celú cestu do Konohi nič neprehovorili a u Tsunade tiež nič.
Keď vyšli z Hockageho pracovne Kakashi ma zobral za ruku a odviedol na jednu lúku. ,,Prečo.." ,,Prečo si ma sem zobral Kakashi?!" ale pohľadom som sa snažila nepozerať naňho. Podal mi list. Bol to ten čo mi vypadol a bol tam ešte jeden. Otvorila som ten druhý a prečítala. Kakashi sa chcel vypariť ale chytila som ho za ruku a objala. V tom liste sa písalo: ,,Milá Yuko, chcel by som sa ti ospravedlniť za to čo som urobil. A tá vesnica Lata....chceš tam ísť sama?...Ak chceš aby som išiel s tebou tak mi daj vedieť." Dala som mu bozk na masku a odišla. Bol tam ešte pár minút stuhnutý ako socha ale potom išiel domov.
Keď sme boli na pohrebe mojich rodičov tak som bola rada že Kakashi je so mnou. Bol mi veľkou oporou. Pokračovanie nabudúce...
WOOOOW JW TO SUPEEER TESIM NA POKRACKOOOOO :-)